Teoretický výskum technológie koloidného mletia možno zhrnúť do troch častí: teoretický výskum nízkotlakového priestoru, nízkoteplotného prenosu tepla a hmoty a výskum parametrov tepelných fyzikálnych vlastností a metód ich merania. Teoretický výskum prenosu tepla a hmoty pri nízkom tlaku a nízkej teplote sa uskutočnil pomerne skoro a výsledky sú celkom zrejmé. Uznávané modely koloidných mlynov možno zhrnúť do troch typov:
(1) Model v ustálenom stave rovnomerného spätného pohybu ľadového rozhrania navrhnutý Sanda11 a kol. v roku 1967 (URIF);
(2) Model kvázi ustáleného stavu navrhnutý Dryerom a kol. v roku 1968;
(3) Adsorpčný sublimačný model navrhnutý Litchieldom a kol. v roku 1979.
Všetky tieto modely môžu opísať proces koloidného mletia, ale všetky majú nedostatky. Presnejšie opisujú proces prenosu tepla a majú väčšie chyby v popise procesu prenosu hmoty. Hlavný problém spočíva vo výskyte fázového prechodu tuhá látka – para pri prenose hmoty, kde sa vodná para prenáša v poréznych kanáloch a dĺžka kanála sa v priebehu času mení, čo je nestacionárny proces. Štrukturálna veľkosť poréznych kanálikov tiež súvisí s rýchlosťou pred zmrazením a štruktúrou materiálu koloidného mletého produktu. Zatiaľ som nevidel žiadne nové objavy z výskumnej správy.
Teoretickým zameraním prenosu tepla a hmoty v procese koloidného mletia je štúdium procesov, ktoré sa vyskytujú vo vnútri materiálu, ktorý je koloidne mletý. Teoretickým výskumným zameraním poľa nestabilného toku je študovať nízkotlakové a nízkoteplotné priestorové prostredie vo vnútri koloidného mlyna, mimo materiálu. Parametre, ktoré opisujú toto vesmírne prostredie, zahŕňajú teplotu, tlak, vlhkosť atď. Metóda simulácie týchto nestabilných prúdových polí je stále výzvou. Pridanie problému prechodu medzi plynom a tuhou fázou v poli s nestálym prietokom kondenzátora koloidného mlyna robí výskum komplexnejším. Preto, hoci niektorí ľudia študovali a publikovali články, nevytvorili efektívne teórie, čo je stále jedna z tém, ktoré stoja za ďalší výskum.
